Keď sa pozrieme do minulosti bolo zvykom, že ľudia bývali viacgeneračne. Nebolo žiadnou výnimkou, že žilo viac rodín v jednom dome. Malo to svoje opodstatnenie. Rodine bolo veselšie a jej členovia si mohli vzájomne pomáhať. Starí rodičia sa starali o deti, mladí chodili do zamestnania a aj práca okolo domu bola rozdelená medzi viac ľudí. Postupne ale mladí začali mať pocit, že si s rodičmi nerozumejú. Predsa len viac generácií v dome, viac názorov. Preto sa túžili čo najskôr osamostatniť a odísť z domu.

Dnes sa ale nosí úplne nový trend. V súčasnej dobe veľa mladých zostáva žiť so svojimi rodičmi do vysokého veku, dokonca aj založenie rodiny sa odkladá.

Hlavnými príčinami sú:
1. nedostupné byty– chýba ponuka bytov, nájomných bytov je málo,
2. zlá ekonomická situácia– súvisí s vysokou
nezamestnanosťou mladých ľudí. Platy sú nízke, nezamestnanosť vysoká. Mladí ľudia si uvedomujú, že s nízkymi príjmami sa ťažko žije, preto odkladajú vstup do manželstva a založenie rodiny. Uvedomujú si, že doma u rodičov si dokážu viac peňazí odložiť, čo im zabezpečí lepší štart do života. Odchod s domu ide ruka v ruke s finančnou situáciou a možnosťou získať bývanie. Ak by existovali cenovo dostupné nájomné byty ako v Rakúsku, bola by situácia jednoduchšia a mladí by skôr vstupovali do manželstva a mali rodinu.
3. Pohodlnosť a výhody mama hotelu– Veľmi často sa stáva, že mladí zostávajú žiť s rodičmi aj po dovŕšení 35 rokov. Majú doma servis na ktorí si už zvykli. Ak mladí človek neprelomí stereotyp 5 – 6 rokov užívania si slobodného života, netúži to zmeniť. S rodičmi zostávajú skôr muži ako ženy. Žijú si svoj slobodný, pohodlný život. Doma majú zabezpečenú stravu, pranie a zároveň sa môžu venovať svojim záľubám a sexuálnemu životu.

Mladý človek si veľmi rýchlo zvykne na takýto život, pretože v ňom nájde množstvo výhod. Ide predovšetkým o veľkú finančnú úsporu, na druhej strane nemá zodpovednosť za ženu a deti, žije si sám pre seba. Rodičom väčšinou nič neplatia, alebo len veľmi málo.
Nepredpokladá sa, že tento trend by sa mal smerom do budúcnosti meniť. Biologická hranica nepustí. Určite tu pôsobí ekonomický faktor, ale dôležitý je i psychologický. 25 rokov je tá hranica, kedy by sa mal začať človek osamostatňovať? Do akého veku je teda normálne žiť s rodičmi? Opäť nemožno paušalizovať. Sme rôzny, s rôznorodými potrebami, možnosťami…….